8. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Drevňa ležala celá obklopená takmer neporušenou panenskou prírodou. Slovanskí osadníci museli po príchode na miesto, kde sa im zapáčilo, najprv vyklčovať les, ktorý pôvodne siahal tesne až k brehu rieky, takže jej koryto sa vinulo voľakedy dávno takmer celkom schované medzi veľkými stromami a hustým porastom. Až po vyklčovaní dostatočne veľkého priestoru mohli začať so stavbou osady. Bol to pre nich tvrdý a namáhavý boj s prírodou, no napriek tomu starí Slovania s ňou nikdy nežili v nepriateľstve. A nikdy sa nepokladali sa niečo vyššie a lepšie od nej a preto ju ani nikdy svojvoľne neničili. Uctievali si ju a milovali ju. V žblnkote potôčika, v šumení lístia stromov, ale aj v zavýjaní snehovej búrky vždy vnímali aj čosi božské a mystické.

Více: Příloha ke kávě